Aktivita Ranená komunita vytvára silnú atmosféru, v ktorej žiadame od členov skupiny, aby si uvedomili svoje zranenia a rany tých okolo nich.
- Veľkosť skupiny: 5 a viac
- Čas: 25 minút
- Cieľ aktivity: Uvedomiť si zranenia seba a ostatných a dosiahnuť atmosféru zraniteľnosti a úprimnosti. Aktivita je vhodná pre skupinu, ktorá si vybudovala dôveru a hlbšie vzťahy.
Dajte členom skupiny niekoľko minút na to, aby premýšľali nad tým, ako boli v minulosti zranení. Môže ísť o fyzické zranenia (zlomené kosti či choroby) alebo psychické zranenia (urážky, nadávky či ponižovanie). Vyzvite ich, aby zobrazili svoje rany v jednoduchých, opakujúcich sa pohyboch – zlomená noha môže byť zobrazená krívaním, zlomené srdce zase držaním sa za hruď. Mali by sa rozmiestniť po celej miestnosti a dajte im ešte pár minút na premýšľanie.
Liečenie rán
Požiadajte dobrovoľníkov, aby skupine ukázali svoje pohyby zobrazujúce zranenia. Malo by ísť asi o tretinu skupiny. Skupine vysvetlite, že túto aktivitu budete vykonávať v tichu. Niektorí členovia ich skupiny sú zranení. Ak ste ich nepožiadali, aby svoje zranenia ukázali, sú zdraví. Zdraví členovia skupiny na seba prevezmú chorobu zranených tak, že pri nich v tichosti kráčajú a presne opakujú ich pohyby.
Zranená osoba je vyliečená vtedy, keď má pocit, že zdravý člen skupiny opakuje ich pohyby presne. Zranení by sa nemali vzdať svojich rán až do momentu, kým ich človek opakujúci pohyby úplne nepochopí. Ak však k takému momentu dôjde, nie sú viac zranenými. Môžu chodiť normálne a pomôcť vyliečiť sa niekomu ďalšiemu.
Dôležité ticho
Ticho je veľmi dôležité. Dovoľte skupine, aby preskúmala svoje zranenia aj rany ostatných členov. Môže to byť veľmi dôležitý moment. Táto aktivita môže byť pre niektorých emocionálne náročná alebo strašidelná. Povzbuďte členov skupiny, aby mohli vybrať také hlboké zranenia, na aké sa sami cítia. Nenúťte ich skúmať rany, na ktoré ešte nie sú pripravení. Nechajte ich použiť zlomenú ruku, ak je zlomené srdce príliš čerstvé.
Ako vnímajú svoje zdravie, keď vidia zranených? Ako prijímajú zranenia ostatných? Boli tam zranenia, ktoré ich vystrašili? Mali problém sa svojich zranení vzdať? Aké to bolo, keď od nich niekto toto zranenie vzal?
